Prvé zmienky o pestovaní viniča v Tokajskej oblasti siahajú až do 2. storočia nášho letopočtu, do čias rímskeho cisára Marca Aurelia Proba. Základy pre súčasnú podobu tokajského vinárstva však položil až uhorský kráľ Belo IV. v 13. storočí. Po ničivých vojnách požiadal talianskych vinárov, aby obnovili tunajšie vinohrady. Tí priniesli nové odrody, ktoré sa stali základom pre jedinečné tokajské vína.
Najväčší rozkvet zažilo tokajské vinárstvo v 17. storočí, kedy sa preslávilo po celej Európe a dostalo sa až na stôl francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Ten ho údajne nazval "Vinum regnum - rex vinorum", teda "Víno kráľov - kráľ vín". Sláva tokajských vín siahala v tej dobe až na cársky dvor v Rusku. Veľkým milovníkom tokajského bol napríklad aj pápež Július III. Pri obede počas Tridentského koncilu v roku 1551, kde sa podávalo tokajské, vraj prehlásil: "Takéto víno patrí na pápežský stôl."
Jedným z najvýznamnejších míľnikov v histórii Tokaja bol rok 1737, kedy bola Tokajská oblasť oficiálne vymedzená dekrétom cisárovnej Márie Terézie. Stala sa tak historicky prvou presne vymedzenou vinohradníckou oblasťou na svete. Tento dekrét stanovil prísne pravidlá pre pestovanie viniča a výrobu tokajského vína, čím položil základy pre budúcu slávu a kvalitu tohto klenotu.
Pôvodne ju tvorilo 31 obcí v okolí mesta Tokaj. Po vzniku Československa v roku 1918 pripadli štyri obce (Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Viničky a Slovenské Nové Mesto) aj s právom používať označenie "Tokajské" novému štátu. Toto právo po rozpade Československa v roku 1993 získala samostatná Slovenská republika.
Tokajské víno si rýchlo získalo srdcia a mysle významných osobností naprieč storočiami. Vychutnávali si ho mnohí králi a cisári, vrátane Ľudovíta XIV., ktorý ho nazval "kráľom vín a vínom kráľov". Aj ruský cár Peter Veľký si zamiloval tokajské víno a údajne ho používal aj ako liek. Dokonca sa hovorí, že na jeho príkaz boli v Tokaji vysadené vinohrady, aby mal vždy dostatok tohto vzácneho moku.
Sláva tokajského vína prekročila hranice panovníckych dvorov a dostala sa aj do sveta umenia a literatúry. Mnohí velikáni pera, ako Goethe, Voltaire či Beethoven, ospevovali jeho jedinečnú chuť a vôňu vo svojich dielach. Maďarský básnik Sándor Petőfi dokonca napísal: "Boh stvoril tokajské víno, aby ukázal ľuďom, aký nádherný život môže byť."
Azda najkrajší príbeh o tokajskom víne sa spája s pápežom Benediktom XIV. V roku 1750 dostal od cisárovnej Márie Terézie ako dar vzácne tokajské víno. Pápež bol jeho chuťou tak očarený, že zvolal: "Toto je víno hodné oltára!" Odvtedy sa tokajské víno používalo pri omšiach vo Vatikáne a získalo si prezývku "víno pápežov".
Okrem panovníkov ako Ľudovít XIV. či uhorská kráľovná Mária Terézia, ktorá v roku 1741 získala slávne Szarvasské vinice, si tokajské obľúbili aj iný známi umelci. Napríklad legendárny skladateľ Joseph Haydn dostal ako odmenu za svoju tvorbu sud tokajského výberu od svojho patróna kniežaťa Esterházyho.
Hoci tokajské vinárstvo zasiahli v minulosti aj rôzne rany ako epidémia fyloxéry koncom 19. storočia či nástup komunizmu, vždy sa vzchopilo a pokračovalo vo svojej slávnej tradícii. Dnes patrí Tokaj medzi najvýznamnejšie vinárske regióny sveta. Jeho vína sú jedinečné vďaka špeciálnej polohe viníc, sopečnému podložiu, miestnej mikroklíme, ale najmä vďaka umu a starostlivosti vinárov, ktorí tu po stáročia vytvárajú tekuté zlato - sladké tokajské poklady.