Čarovný svet Tokaja

Vitajte v čarovnom svete Tokaja, kde sa snúbi umenie prírody s ľudskou zručnosťou a vytvárajú sa vína, ktoré očarili svet. Tokajská vinohradnícka oblasť, rozprestierajúca sa na juhovýchode Slovenska, je domovom jedinečných príbehov, tradícií a chutí. Je to miesto, kde slnko bozkáva vinohrady a teplý vietor šepká hroznom tajomstvá, ktoré pretavujú do svojej sladkej šťavy.

 

Predstavte si prechádzku po malebných kopcoch Tokaja. Vinohrady sa tiahnu až po obzor, ich rady sú ako zelené vlny na mori. Slnečné lúče sa hrajú na listoch viniča a vytvárajú čarovnú hru svetla a tieňov. Vzduch je prevoňaný omamnou vôňou dozrievajúceho hrozna a zeme. Je to symfónia pre všetky zmysly, ktorá vás pozýva preskúmať tajomstvá tohto neobyčajného regiónu.

 

Prečo je tokajské víno svetový unikát? Pozrite sa do zákulisia Tokaja!

 

Tokajská vinohradnícka oblasť sa nachádza na území dvoch štátov - Slovenska a Maďarska. Slovenská časť má rozlohu približne 908 hektárov a rozprestiera sa v okolí 7 obcí - Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa, Malá Tŕňa, Černochov, Bara, Viničky a Borša. Tento malebný kút krajiny je ukrytý medzi Zemplínskymi vrchmi a riekou Bodrog, ktorá mu dodáva osobitú atmosféru.

Čo robí Tokaj takým výnimočným? Je to kombinácia priaznivých prírodných podmienok, ktoré vytvárajú ideálne prostredie pre pestovanie viniča. Tokajské vinohrady spočívajú na sopečnom podloží, ktoré im dodáva minerálnu silu. Pôda je bohatá na íl, vulkanický kameň a pemzu, čo dáva vínam nezameniteľný charakter. Miestne podnebie s dlhým, teplým jesenným obdobím a častým výskytom ušľachtilej plesne Botrytis cinerea umožňuje tvorbu vzácnych tokajských výberov a putňových vín.

No Tokaj nie je len o priaznivých podmienkach. Je to aj príbeh ľudí, ktorí po stáročia formovali tunajšiu vinohradnícku tradíciu. Ich pracovité ruky obhospodarujú vinohrady s láskou a oddanosťou, pretavujú svoju vášeň a skúsenosti do každej kvapky vína. Tokajskí vinári strážia dedičstvo predkov a zároveň prinášajú inovatívne postupy, aby posúvali umenie výroby vína stále vpred.

Tokajské vína sú ako symfónia chutí - od suchých, minerálnych vín cez plné, korenisté až po sladké, medom a sušeným ovocím opradené poklady. Každý dúšok rozpráva príbeh o krajine, ľuďoch a tradícii. Sú to vína, ktoré si podmanili svet svojou jedinečnosťou a noblesou. Po tokajských vínach siahali kráľovské dvory Európy,, básnici o nich písali ódy a labužníci im holdovali. A tento príbeh pokračuje dodnes...

Tak sa vydajme spoločne na cestu po tokajských viniciach, stretnime vinárov, ktorí v nich vdychujú život a ochutnajme vína, ktoré sú esenciou tohto čarovného kraja. Vitajte v Tokaji, mieste, kde víno nie je len nápoj, ale elixír života a umenia.

 

Od kráľov po bežných smrteľníkov: Tokajské víno, ktoré zmenilo svet!

Prvé zmienky o pestovaní viniča v Tokajskej oblasti siahajú až do 2. storočia nášho letopočtu, do čias rímskeho cisára Marca Aurelia Proba. Základy pre súčasnú podobu tokajského vinárstva však položil až uhorský kráľ Belo IV. v 13. storočí. Po ničivých vojnách požiadal talianskych vinárov, aby obnovili tunajšie vinohrady. Tí priniesli nové odrody, ktoré sa stali základom pre jedinečné tokajské vína.

Najväčší rozkvet zažilo tokajské vinárstvo v 17. storočí, kedy sa preslávilo po celej Európe a dostalo sa až na stôl francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Ten ho údajne nazval "Vinum regnum - rex vinorum", teda "Víno kráľov - kráľ vín". Sláva tokajských vín siahala v tej dobe až na cársky dvor v Rusku. Veľkým milovníkom tokajského bol napríklad aj pápež Július III. Pri obede počas Tridentského koncilu v roku 1551, kde sa podávalo tokajské, vraj prehlásil: "Takéto víno patrí na pápežský stôl."

Jedným z najvýznamnejších míľnikov v histórii Tokaja bol rok 1737, kedy bola Tokajská oblasť oficiálne vymedzená dekrétom cisárovnej Márie Terézie. Stala sa tak historicky prvou presne vymedzenou vinohradníckou oblasťou na svete. Tento dekrét stanovil prísne pravidlá pre pestovanie viniča a výrobu tokajského vína, čím položil základy pre budúcu slávu a kvalitu tohto klenotu.

Pôvodne ju tvorilo 31 obcí v okolí mesta Tokaj. Po vzniku Československa v roku 1918 pripadli štyri obce (Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Viničky a Slovenské Nové Mesto) aj s právom používať označenie "Tokajské" novému štátu. Toto právo po rozpade Československa v roku 1993 získala samostatná Slovenská republika.

Tokajské víno si rýchlo získalo srdcia a mysle významných osobností naprieč storočiami. Vychutnávali si ho mnohí králi a cisári, vrátane Ľudovíta XIV., ktorý ho nazval "kráľom vín a vínom kráľov". Aj ruský cár Peter Veľký si zamiloval tokajské víno a údajne ho používal aj ako liek. Dokonca sa hovorí, že na jeho príkaz boli v Tokaji vysadené vinohrady, aby mal vždy dostatok tohto vzácneho moku.

Sláva tokajského vína prekročila hranice panovníckych dvorov a dostala sa aj do sveta umenia a literatúry. Mnohí velikáni pera, ako Goethe, Voltaire či Beethoven, ospevovali jeho jedinečnú chuť a vôňu vo svojich dielach. Maďarský básnik Sándor Petőfi dokonca napísal: "Boh stvoril tokajské víno, aby ukázal ľuďom, aký nádherný život môže byť."

Azda najkrajší príbeh o tokajskom víne sa spája s pápežom Benediktom XIV. V roku 1750 dostal od cisárovnej Márie Terézie ako dar vzácne tokajské víno. Pápež bol jeho chuťou tak očarený, že zvolal: "Toto je víno hodné oltára!" Odvtedy sa tokajské víno používalo pri omšiach vo Vatikáne a získalo si prezývku "víno pápežov".

Okrem panovníkov ako Ľudovít XIV. či uhorská kráľovná Mária Terézia, ktorá v roku 1741 získala slávne Szarvasské vinice, si tokajské obľúbili aj iný známi umelci. Napríklad legendárny skladateľ Joseph Haydn dostal ako odmenu za svoju tvorbu sud tokajského výberu od svojho patróna kniežaťa Esterházyho.

Hoci tokajské vinárstvo zasiahli v minulosti aj rôzne rany ako epidémia fyloxéry koncom 19. storočia či nástup komunizmu, vždy sa vzchopilo a pokračovalo vo svojej slávnej tradícii. Dnes patrí Tokaj medzi najvýznamnejšie vinárske regióny sveta. Jeho vína sú jedinečné vďaka špeciálnej polohe viníc, sopečnému podložiu, miestnej mikroklíme, ale najmä vďaka umu a starostlivosti vinárov, ktorí tu po stáročia vytvárajú tekuté zlato - sladké tokajské poklady.

Odhalené: Ako mikroklíma a pôda robia z Tokaja vinársky zázrak!

Jedinečné prírodné podmienky Tokaja

Tokajská vinohradnícka oblasť, rozprestierajúca sa na juhovýchode Slovenska, je skutočným klenotom v srdci Európy. Tento malebný región, obklopený nádhernou prírodou a bohatou históriou, ponúka tie najideálnejšie podmienky pre pestovanie viniča a výrobu výnimočných vín svetovej kvality.

Tokaj

Základom tejto výnimočnosti je predovšetkým unikátne geologické zloženie pôdy. Tokajské vinohrady sa nachádzajú na vulkanickom podloží tvorenom andezitom a ryolitom. Tieto vulkanické horniny, ktoré vznikli pred miliónmi rokov počas búrlivej geologickej aktivity, dodávajú pôde špecifické minerálne zloženie a štruktúru. Vďaka tomu si tokajské vína zachovávajú svoju nezameniteľnú mineralitu a komplexnosť chuti.

Okrem vulkanického podložia zohrávajú dôležitú úlohu aj sprašové pôdy. Spraš je jemný sediment žltohnedej farby, ktorý vznikol usadzovaním prachu počas poslednej doby ľadovej. Tieto pôdy sú bohaté na živiny, majú vysokú schopnosť zadržiavať vlahu a zároveň poskytujú korením viniča dostatok priestoru na rast. Kombinácia vulkanického podložia a sprašových pôd vytvára ideálne podmienky pre pestovanie tokajských odrôd viniča, ako sú Furmint, Lipovina či Muškát žltý.

Ďalším kľúčovým faktorom, ktorý prispieva k výnimočnosti tokajských vín, je miestna mikroklíma. Tokajská oblasť sa nachádza v blízkosti riek Bodrog a Tisa, ktoré vytvárajú špecifické klimatické podmienky. Rieky prinášajú vlhkosť a hmlu, ktorá sa často vznáša nad tokajskými vinohradmi počas jesenných dní. Práve táto kombinácia vlhkosti a chladných nocí vytvára priaznivé podmienky pre tvorbu ušľachtilej formy plesne Botrytis cinerea, známej aj ako "ušľachtilá hniloba".

Botrytis cinerea je kľúčovým prvkom pri výrobe tokajských výberových vín, ako sú sladké Tokajské samorodné či vzácne Tokajské výbery 3-6 putňové. Táto pleseň napáda zrelé hrozná a spôsobuje ich scvrkávanie a zahusťovanie. Výsledkom je vysoká koncentrácia cukrov, kyselín a aromátov v bobuliach. Hrozná napadnuté ušľachtilou plesňou sa starostlivo zberajú ručne a spracúvajú sa osobitne, aby sa zachovala ich vzácna esencia.

Tokajské vinohrady, rozkladajúce sa na juhovýchodných svahoch Zemplínskych vrchov, sú ako mozaika rôznych terroirov. Každá parcela má svoje vlastné mikroklíma, orientáciu voči slnku a zloženie pôdy. Vinári tu starostlivo obhospodarujú svoje vinohrady po generácie, odovzdávajú si svoje vedomosti a skúsenosti z otca na syna. Ich hlboký vzťah k pôde a úcta k prírode sa odráža v každom dúšku tokajského vína.

Príbeh tokajského vína je príbehom harmónie medzi človekom a prírodou. Je to príbeh o vulkanických horninách, ktoré dali pôde jej jedinečný charakter. Je to príbeh o riekach, ktoré prinášajú život a vytvárajú ideálne podmienky pre vznik ušľachtilej plesne. A je to príbeh o ľuďoch, ktorí s láskou a oddanosťou obhospodarujú svoje vinohrady a premieňajú hrozná na tekuté zlato.

Tokajská oblasť je skutočným pokladom Slovenska. Jej jedinečné prírodné podmienky, vytvorené dokonalou súhrou vulkanického podložia, sprašových pôd a špecifickej mikroklímy, dávajú vzniknúť vínam, ktoré si získali srdcia milovníkov vína po celom svete. Každý pohár tokajského vína v sebe nesie kúsok tejto čarovnej krajiny a odráža um a fortieľ tokajských vinárov. Je to skutočný dar prírody, ktorý si zaslúži naše uznanie a obdiv.

Tajomstvá Tokaja: 4 kráľovské odrody Tokaja, ktoré musíte ochutnať!

Tokajská vinohradnícka oblasť je právom považovaná za jeden z najvzácnejších klenotov Slovenska. Táto malebná oblasť, rozprestierajúca sa na juhovýchode krajiny, je domovom štyroch hlavných tokajských odrôd viniča, ktoré tu našli ideálne podmienky pre svoj rast a tvorbu nezameniteľných vín.

Furmint, kráľ tokajských odrôd, je základným pilierom miestnej produkcie. Jeho bobule, sfarbené do zlatista, ukrývajú v sebe potenciál pre vznik komplexných a plných vín. Furmint je odroda s neskorým dozrievaním, čo mu umožňuje naakumulovať vysokú cukornatosť a zároveň si zachovať sviežu kyselinku. Vína z Furmintu sa vyznačujú intenzívnou vôňou prezretého ovocia, agátového medu a niekedy aj jemným minerálnym podtónom. V chuti dominuje bohatosť a koncentrovanosť s dlhou dochuťou. Práve Furmint je základom pre vznik tých najvzácnejších tokajských výberov a výberových vín. Jeho zastúpenie vo výsadbách dosahuje až 60%.

Lipovina, verná spoločníčka Furmintu, vnáša do tokajských vín eleganciu a jemnosť. Jej strapce, pokryté malými žltozelenými bobulkami, dozrievajú o niečo skôr. Lipovina je menej náročná na podmienky pestovania a dokáže dobre odolávať chorobám. Vína z nej sú sviežejšie, s nižším obsahom alkoholu a vyššou kyselinkou. V bukete dominujú ovocné tóny citrusov, broskýň a muškátového orieška. V ústach pôsobí šťavnato a harmonicky. Lipovina sa často používa do zmesí s Furmintom, kde zjemňuje jeho mohutnosť a dodáva vínam väčšiu pitnosť. Vo výsadbách zaberá okolo 30% plochy.

Muškát žltý je síce zastúpený v menšej miere (cca 5-10%), ale jeho úloha je nezastupiteľná. Táto aromatická odroda prináša do vín nezameniteľnú muškátovú vôňu a korenistosť. Muškát žltý dozrieva skoro a poskytuje sladké hrozno s vysokou cukornatosťou. Jeho vína sa vyznačujú sýtou žltou farbou, intenzívnou vôňou tropického ovocia, citrusových kvetov a muškátového orieška. Chuť je plná, extraktívna so zamatovou textúrou. Muškát žltý sa pridáva do tokajských zmesí, aby im dodal osobitý aromatický charakter a zvýraznil ich komplexnosť.

Zéta je najmladšia zároveň najvzácnejšou tokajskou odrodou. Vznikla krížením Furmintu a Bouvier a pestuje sa len na malých plochách (1-2%). Zéta dozrieva neskoro a má stredne veľké strapce s hrubšou šupkou bobúľ. Vína z nej majú sýtu žltú farbu so zelenkavými odleskami. Vo vôni dominujú ovocné tóny marhúľ, broskýň a citrusov, niekedy doplnené o medové a korenisté tóny. Chuť je plná, extraktívna s pikantnou kyselinkou a minerálnym záverom. Zéta sa pridáva do tokajských zmesí pre zvýšenie ich komplexity a osobitosti.

Spojením týchto štyroch odrôd vznikajú pod rukami šikovných tokajských vinárov vína, ktoré nemajú vo svete konkurenciu. Či už sú to suché, polosuché vína, sladké výbery alebo vzácne putňové výbery, vždy v sebe nesú odtlačok tejto jedinečnej terroir. Tajomstvo tokajských vín spočíva práve v harmónii týchto odrôd, kde každá z nich hrá svoju nezastupiteľnú úlohu. Furmint dodáva vínam štruktúru a komplexnosť, Lipovina eleganciu a sviežosť, Muškát žltý nezameniteľnú aromatickosť a Zéta osobitosť a vzácnosť.

Pestovanie týchto odrôd v Tokaji má dlhú históriu siahajúcu až do 16. storočia. Vďaka jedinečnej kombinácii vulkanického podložia, priaznivej mikroklímy a umu miestnych vinárov sa tu darí produkovať vína, ktoré si získali srdcia labužníkov po celom svete. Tokajské vína sú nielen potešením pre zmysly, ale aj kultúrnym a historickým dedičstvom tohto regiónu.

Pri prechádzke tokajskými vinohradmi môžete obdivovať súlad človeka a prírody, kde sa snúbi tradícia s moderným prístupom. Vinohrady, rozložené na južných svahoch Zemplínskych vrchov, vytvárajú neopakovateľnú mozaiku farieb a tvarov. Každý rad viniča ukrýva príbeh ľudí, ktorí ho po stáročia pestovali s láskou a oddanosťou.

Tokajské vína sú viac než len nápoj. Sú odrazom duše tohto regiónu, jeho histórie a tradícií. Sú poctou šikovnosti a pracovitosti miestnych ľudí, ktorí z roka na rok vytvárajú tieto tekuté poklady. Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zéta sú základnými stavebnými kameňmi, z ktorých sa rodia vína svetového formátu. Vína, ktoré si zaslúžia náš obdiv a úctu.

Esencia, forditáš, mášláš: Tokajské vína, ktoré musíte ochutnať!

Kategórie tokajských vín

Tokajské vína sú skutočným klenotom medzi vínami. Ich jedinečnosť spočíva nielen v špecifických podmienkach tokajskej oblasti, ale aj v starostlivom a precíznom spracovaní hrozna. Tokajské vína sa delia do viacerých kategórií podľa obsahu zvyškového cukru, spôsobu výroby a zrenia.

Základné delenie tokajských vín je na suché, polosuché, polosladké a sladké. Suché vína majú obsah zvyškového cukru do 4 g/l, polosuché 4-12g/l, polosladké 12-45 g/l a sladké vína nad 45 g/l cukru. Toto delenie však nie je pre tokajské vína až také podstatné, keďže ich skutočná hodnota sa ukrýva v špecifických kategóriách ako samorodné, výberové, esencia, forditáš či mášláš.

Samorodné tokajské víno sa vyrába z netriedených bobúľ, teda zmesi zdravých aj cibébových (hrozienkovitých) bobúľ. Podiel cibéb závisí od počasia v danom roku. V horších ročníkoch vzniká suché samorodné s obsahom zvyškového cukru do 10 g/l, v lepších rokoch môže byť samorodné sladké s obsahom cukru nad 10 g/l, zvyčajne 30-60 g/l. Pre samorodné vína typické oxidatívne zrenie v sudoch, ktoré nie sú úplne plné. Od vzduchu je víno oddelené len vrstvou kvasiniek, čo prispieva k osobitej farbe, chuti a vôni týchto vín. Tradične samorodné vína zreli najmenej 2 roky, z toho aspoň rok v drevenom sude. Od ročníka 2016 sa doba zrenia v sude skrátila na 6 mesiacov.

Výnimočnou kategóriou sú tokajské výberové vína, nazývané "aszú". Vyrábajú sa pridaním presného množstva cibéb k muštu alebo vínu. Množstvo cibéb sa odmeriava v putniach (približne 25 kg cibéb) a pridáva sa do 136 litrového súdka, tzv. gönci. Podľa počtu putní cibéb na súdok sa výberové vína označujú ako 3-6 putnové. Čím viac putní, tým je víno sladšie a koncentrovanejšie. V minulosti existovali aj 1-2 putnové výbery, tie sa však od roku 1997 už nevyrábajú.

Výroba tokajských výberov prešla významnou zmenou v roku 2013. Namiesto putňového systému sa zaviedli 4 kategórie podľa obsahu zvyškového cukru - 60, 90, 120 a 150 g/l, čo zodpovedá zhruba 3-6 putňovým výberom. Názov "aszú" je vyhradený len pre najvyššiu kategóriu so 150 g/l cukru a viac, až po hranicu 450 g/l, kde začína tokajská esencia. Tak ako pri samorodnom, aj výberové vína zrejú oxidatívne v neúplne plných sudoch. Tradične zreli najmenej 3 roky, z toho aspoň 2 v dreve. Po roku 2013 sa doba zrenia v sude skrátila na 18 mesiacov.

Skutočnou perlou spomedzi tokajských vín je tokajská esencia. Vyrába sa pomalou fermentáciou samotoku - čistej šťavy, ktorá samovoľne vytiekla z pomletých cibéb pod vlastnou váhou. Ide o mimoriadne vzácny a drahý produkt. Na výrobu 1 litra esencia je potrebných až 3 tony cibéb, čo zodpovedá úrode z 10 hektárov viníc! Kvôli vysokému obsahu cukru (400-900 g/l) prebieha kvasenie veľmi pomaly, rádovo 1% alkoholu za rok. Výsledkom je nápoj s obsahom alkoholu 4-6%, so stovkami gramov zvyškového cukru a s takmer olejovitou konzistenciou. Esencia zreje minimálne 3 roky, z toho 2 roky v sude. Životnosť tokajskej esencie je prakticky neobmedzená, pri správnom skladovaní môže vydržať aj stovky rokov.

Ďalšími zaujímavými tokajskými špecialitami sú "forditáš" a "mášláš". Forditáš vzniká naliataím muštu alebo vína na matoliny (výlisky) z cibéb, mášláš zase naliatím na kvasničný kal, ktorý zostal po výrobe výberu alebo samorodného. Takto obohatené vína nadobúdajú výraznejší buket a chuť. V súčasnosti sa komerčne veľmi nepredávajú, no mnohé malé rodinné vinárstva ich stále vyrábajú pre vlastnú spotrebu.

V posledných rokoch sa objavujú aj modernejšie tokajské špeciality, ktoré kombinujú tradičné tokajské odrody s novými spôsobmi výroby. Tokajské ľadové víno sa prvýkrát vyrobilo v roku 1999 v Chateau Pajzos v Maďarsku. Používa sa pri ňom klasická metóda výroby ľadového vína v kombinácii s tokajskými odrodami. Vďaka rastúcemu dopytu sa produkcia tokajského ľadového vína v posledných rokoch výrazne zvyšuje.

Na Slovensku zase nájdeme tradíciu výroby tokajského slamového vína. Ide o metódu výroby slámového vína aplikovanú na tokajské odrody hrozna. Hrozno sa po oberačke nechá dosúšať na slame alebo rohožiach, čím sa koncentrujú cukry a vzniká sladké, výrazné víno s nezameniteľným charakterom.

Zaujímavé sú aj tokajské prívlastkové vína, ktoré využívajú tokajské odrody v kombinácii s klasickým systémom prívlastkov. V Maďarsku sú tieto vína zvyčajne označované ako "késöi szüretelésü" (doslovne preložené znamená neskorý zber), na Slovensku sa používa podobný systém značenia ako v Česku. Niektoré maďarské neskoré zbery sa kvalitou muštu môžu vyrovnať až našim výberom z bobúľ a výberom z cibéb.

Na záver nesmieme zabudnúť na unikátnu tokajskú špecialitu Vinum Tokajense Passum, tiež známu ako Stanza Eszencia. Je to tokajská delikatesa, neprekvásená sladká esencia s niekoľkými stovkami gramov "zvyškového" cukru. Do polovice 20. storočia sa táto bezalkoholová esencia z cibéb predávala len v lekárňach ako vinný produkt prospešný zdraviu. V súčasnosti väčšinu produkcie importuje Japonsko, kde sa distribuuje ako prírodný doplnok stravy na prevenciu civilizačných chorôb. Tento produkt sa vyznačuje olejovitou konzistenciou a výraznou chuťou cibéb.

Tokajské vína sú povestné svojou dlhovekou archivovateľnosťou. Výberové vína a esencie môžu pri správnom skladovaní zrieť a vyvíjať sa desiatky až stovky rokov. Sú známe prípady tokajských vín, ktoré boli vo výbornej kondícii aj 200-300 rokov po zbere. Samozrejme, potenciál na dlhodobé zrenie závisí od kvality ročníka, starostlivosti pri výrobe a od správnych podmienok uskladnenia.

Či už ide o suché samorodné, sladké 6-putnové výbery alebo vzácnu esenciu, tokajské vína ponúkajú nezabudnuteľný chuťový zážitok. Sú stelesnením starostlivej ľudskej práce v dokonalej súhre s priaznivými prírodnými podmienkami. Každá fľaša v sebe ukrýva kúsok histórie a odráža um tokajských vinárov, ktorí svoje remeslo cibrili po stáročia. Ochutnať pravé tokajské víno znamená dotknúť sa tejto živej tradície a pocítiť hrdosť i pokoru, s akou k svojmu poslaniu tokajskí vinári pristupujú.

Hore
8 položiek celkom